Funkcia IF podrobně

V jednom z predošlých článkov sme ukázali, ako zapísať funkciu IF. Pretože táto funkcia je často používaná, pozrime sa, ako presne funguje, aby sme s ňou mohli efektívne pracovať.

Princíp fungovania

Funkcia IF slúži, jednoducho povedané, k tomu, že zobrazí buď jednu alebo druhú hodnotu podľa toho, či je alebo nie je splnená určitá podmienka. IF má tri tzv. parametre – možnosti, ktoré zadávame pri jej vyplňovaní. Zapisujú sa takto:

• =IF(prvý parameter;druhýparameter;tretí parameter).

Např.

• =IF(A1>1;”číslo je větší než jedna”;”číslo není větší než jedna”)

Parametre

• Prvým parametrom je podmienka, ktorá určí, čo sa v bunke má zobraziť. Keď ho zadávam, môžem si položiť otázku “Podľa čoho poznám, či sa má v bunke zobraziť niečo alebo niečo iné”? Zadám teda podmienku, napr. A1>1. Hovorím tým, že to, čo bude zobrazené, sa rozhodne podľa toho, či A1 je alebo nie je väčšie než číslo 1.
• Druhý parameter určuje, čo sa zobrazí, že je podmienka z prvého parametru splnená. Napr.“ číslo je větší než jedna”.
• Tretí parameter určuje, čo sa zobrazí v akomkoľvek inom prípade – v prípade, že podmienka splnená nie je. Napr. “číslo není větší než jedna”. Výsledný zápis je teda =IF(A1>1;”číslo je větší než jedna”;”číslo není větší než jedna”) a v bunke sa zobrazuje príslušné tvrdenie na základe hodnoty bunky A1.

Poznámky:

• Úvodzovky v prvom parametre používam v prípade, že porovnávam s textom. Napr. A1=1, ale A1=”Leden”
• Úvodzovky v druhom a treťom parametre používam v prípade, že má byť zobrazený určitý text – má byť zobrazená hodnota, zaobídem sa bez nich.
• Hodnota bunky sa pomocou IF stanovuje na základe hodnoty inej bunky – v tomto prípade som teda určoval hodnotu inej bunky než A1 na základe hodnoty bunky A1.
• Funkcia IF sa nechá zanárať do seba, čo je veľmi užitočné, viď nasledujúci odkaz.
• Ak mám rozhodovacích možností viac než dve alebo tri, je často vhodné použiť funkciu VLOOKUP/HLOOKUP.
• O podmienkach všeobecne pojednáva tento príspevok